V podstate išlo o veľmi typickú situáciu. Ráno sme vstali, naraňajkovali sa a odišli na kopec. Večer sme sa vrátili na chatu a čakali na druhú skupinku ktorá deň strávila v neďalekej Žiline. Došlo ale k malému nedorozumeniu - mysleli sme že sa spolu pôjdeme najesť. Oni však medzičasom zistili, že reštika je zatvorená a zvolili istotu - americký jed menom McDonalds.
A tu začína samotná story (mimochodom keby bol už február, pravdepodobne by som bol práve spáchal trestný čin). Bolo 31.12.2008 (Silvester), cca. 17:45. Vydávame sa do reštaurácie Starý Majer (aspoň myslím že sa tak volá). Okrem toho, že sme mali chuť na makové rezance ktoré robia iba tam to malo aj svoju logiku - určite bude nočné lyžovanie a oni si určite nenechajú ujsť dobrý biznis (ďalšie slovo s potenciálom spôsobiť trestný čin). Omyl - nechajú! Zatvorené od 14:00. Vedľajšia koliba bola tiež beznádejne tmavá. Chvíľu som si myslel - som iba ja taký naivný keď sa chcem na Silvestra najesť? Našťastie ma podobné skupinky ľudí beznádejne mykajúce zavretými bránami pohostinstiev presvedčili že v tom nie som úplne sám.
Druhý pokus - Pizzeria u Adama, priamo v centre. S malou dušičkou sme vystúpili z auta. A razom sme boli celí vyradostení - vnútri sa svieti. Pozrieme dnu - sedia tam ľudia. Ako sa približujeme, z dverí na nás svieti tabuľka. Srdce mi stislo. S obrovskou úľavou som zistil že zatvárajú až o siedmej - mali sme presne hodinu, to je akurát. Eufória ale netrvala dlho - vnútri už čistili pult. "Došlo mi už cesto, už nepečieme", oznámila nám slečna ktorá nás dva dni dozadu obsluhovala. Nechápavo sa pýtam: "ale veď tam je že do siedmej". Slečna pozrie na hodiny a iba pokrčí plecami - "no, čo už...".
Zachránila nás až reštaurácia vedľa. Nebolo to úplne jednoduché, museli sme personál presviedčať, že sa kľudne najeme aj za malým barom (čo sa nesmie údajne), alebo aby nám to zabalili, alebo proste niečo. Nakoniec z nich vypadlo, že vlastne tie dva rezervované stoly sú iba pre päť ľudí, takže stačí presunúť jednu stoličku a druhý stôl je voľný. S podobným problémom sa borili krátko po nás ďalší dvaja hostia, ktorí tiež vyskúšali všetky možnosti, kým im naveľa jeden stôl ponúkli.
Na záver sa ešte na chvíľu vrátim k nadpisu. Prečo zlí Blaváci? Lebo takí jednoducho sme v očiach veľkej časti ľudí z iných regiónov Slovenska. Začína to tým, že do Bratislavy prúdi najviac peňazí a končí ani neviem čím. Ale trošku v rozpore s tým sa mi zdá, keď v regióne ktorý žije z turizmu jednoducho všetci "zavrú krám", lebo (asi) idú oslavovať.