Úprimne veľmi nerád chodím na poštu. Je to také neútulné miesto, ľudia sú tam skôr nepríjemní ako príjemní. Koncom roka ma prekvapila marketingová kampaň Slovenskej pošty kde na moderne vyzerajúcich letákoch/plagátoch jedna milá slečna v niekoľkých prevlekoch (asi racionalizácia nákladov) prezentuje poštu ako dynamickú, modernú a na zákazníka orientovanú inštitúciu. No hneď po otvorení dverí "tej našej" príde k rýchlemu prebudeniu do šedej reality.
Jedna vec je, že z budovy pošty sa neodškriepitelne šíri nostalgia dôb dávno minulých. Človek by si povedal že je to logické, veď pri množstve pobočiek ktoré pošta má by bolo extrémne finančne náročné vynoviť všetky pobočky. Na druhej strane by to nestálo až tak veľa urobiť pobočku aspoň "estetickejšou". Ponuka pohľadníc, obálok a ďalších drobností vystavených spôsobom "zastrčené za drevo na priehradke" určite nevypovedá o "modernej pošte".
Ďalší podstatný nedostatok ktorý mi vždy na pošte vadil bola nemožnosť platiť kartou. Je mi jasné, že tieto platby niečo stoja, takisto treba investovať do terminálov atď. Na druhej strane aj manipulácia s hotovosťou niečo stojí. Možno to vyjde lacnejšie, určite to však nie je zadarmo. Ak si k tomu prirátame spokojnosť zákazníka, myslím že misky váh sa preklopia na stranu zavedenia kariet. Lenže práve tu sa dostávame podľa mňa k meritu veci - pošte môže byť úplne jedno, či je zákazník spokojný, alebo nespokojný. Nemá totiž do určitej miery inú alternatívu.
O monopole pošty sa toho popísalo veľa, v súčasnosti nám kvôli zmenám v zákone ohľadom tzv. hybridnej pošty hrozí žaloba z EU, atď. Ale skôr by som sa chcel poukázať na to ako tieto obmedzenia v konečnom dôsledku znášame my - spotrebitelia, zákazníci pošty. V ostrom kontraste s týmto nezáujmom o zákazníka je správanie sa doručovateľských služieb typu UPS alebo TNT. Volajú, posielajú informácie, zaujímajú sa o spokojnosť, pripravujú akcie. Máte záujem o nejakú službu, obchodný zástupca príde až k vám.
Potom prídete na poštu k okienku vybrať oznámenú zásielku. Pani za okienkom vás chvíľu ignoruje, potom sa vám otočí chrbtom a pomedzi to, ako sa rozpráva s kolegyňkou na vás vystrčí paprčku - znamenie že treba do okienka vložiť oznámenie, občianský, splnomocnenie ... Na "Dobrý deň" dostanete odpoveď " ", na "Dovidenia" to isté. Ak chcem poslať balík v hodnote vyššej ako (tuším) 100 € musí byť zabalený v baliacom papieri, prelepený priesvitnou páskou pod ktorou sú podpisy, obviazaný šedým "motúzom" a zaplombovaný.
Je mi jasné že univerzálna poštová služba (doručenie každý pracovný deň do každého kúta republiky) môže byť aj stratová. Na druhej strane, tá istá sieť sa dá používať ďalej a budovať zisk. Pokrytie 100% republiky je veľká konkurenčná výhoda. Pošta ako "značka" nepotrebuje vôbec žiadnu propagáciu a aj napriek tomu je to prirodzená prvá voľba pri posielaní čohokoľvek pre väčšinu obyvateľstva. Podľa mňa sú to veľmi cenné aktíva na ktorých sa dá budovať zaujímavý business. Ale na to treba aby sa aktívny prístup, inovácie a dôraz na zákazníka z plagátov "zhmotnili" v službách.