Tento príbeh sa stal v Bratislave na Kramároch, pri budove Siemensu. Miestni vedia že táto oblasť kde sú 2 veľké budovy plné kancelárií, potraviny (+ pár ďalších mobchodov), pošta a banka je na parkovanie dosť nepríjemné. Väčšina parkovacích miest je vyhradených a zvyšok beznádejne obsadený. Veľa ľudí sa zastaví "iba na skok", a zaparkujú na chodníku kúsok nižšie - nebránia výjazdu ani premávke, po chodníku sa stále dá chodiť ale policajti s papučou sú tam skoro každý deň (raz mestskí, raz štátni).
Minule keď som bol v Banke, všimol som si že k okienku prišli dvaja policajti. Ešte som sa pousmial nad tým, že pravdepodobne neprišli vyšetrovať závažnú trestnú činnosť. Keď som z pobočky odchádzal, ešte stále tam boli (určite viac ako 10 minút). Absolútnu bodku tomu ale zasadili tým (už asi tušíte), kde zaparkovali. Samozrejme, stáli presne tam kde oni (či ich kolegovia) denno-denne pokutujú nezodpovedných vodičov.
Argumentácia prečo sa na chodníku nemôže stáť bude pravdepodobne založená na povinných 50 centimetrov pre vozíčkara. Človek sa až zle cíti keď mu začnú vyčítať že ten by nemal kade prejsť. Malý problém je síce v tom, že za zákrutou (cca 50 metrov) už neprejde vôbec, lebo tam má vyhradené miesta Siemens a ostatné smery končia slepo na zástavke, ale to nechcem riešiť. Ide len o to, že Pán Policajt sa na služobnom aute v pracovnom čase dovezie vybaviť si záležitosti v banke a ešte aj nemá problémy zaparkovať, lebo stojí tam, kde bežný smrtelník do 5 minút dostane pokutu za nesprávne parkovanie. A maj potom dôveru v políciu...
